Možno je to pre mnohých ešte dosť neznáme slovo, no dúfam, že väčšine motoristických nadšencov nemusím vysvetľovať význam tohto slova. Mne drift učaroval pred pár rokmi, keď som videl klubové „bavoráčiky“ prechádzať zákruty bokom, predné kolesá vytočené na maximum, zo zadných pneumatík sa valil dym a všade sa ozýval piskot pneumatík.

Ale ozajstné čaro driftu nebolo v smrade zo spálených pneumatík, ale v tom, ako vodič dokáže to auto ovládať, držať ho v jazde bokom, to si vyžaduje ozajstné majstrovstvo a cit k autu. Vtedy potrebuje vodič plnú koncentráciu, musí sledovať každý jeden pohyb auta, byť s autom spojený v jeden celok, presne vedieť ako točiť s prednými kolesami, koľko plynu pridať, aby šmýkali zadné kolesá, kedy prespojkovať... Jednou vetou, musí dokonale cítiť, kam to auto „pôjde“, aby ho tak dokázal ovládať aj v šmyku. Je to čosi úplne iné, ako šprinty po rovnej ceste, ale to musí každý vyskúšať na vlastnej koži, aby pochopil, o čom drift vlastne je ;-)

Krajinou pôvodu tohto motoristického odvetvia je Japonsko. Japonci vyrábajú mnoho športových áut so zadným náhonom, ako napríklad Mazda RX-7, Nissan 350Z, Toyota Supra, Honda S2000 a veľa ďalších. Usporadúvajú sa tam rôzne preteky v driftovaní a odtiaľ sa to postupne dostalo aj do iných krajín sveta a Slovenko nie je výnimkou.